Herbalia

Prirodzenou cestou ku zdraviu, pohode a vitalite

Ako podporiť imunitu v zimnom období?

Imunitný systém je komplexný a zložitý mechanizmus, do ktorého je zapojené prakticky celé telo. Od kože ako vonkajšej ochrannej bariéry až po tvorbu špecifických krvných elementov. Určité predpoklady kvality fungovania imunitného systému máme zdenené, avšak toho, čo môžeme pre svoje zdravie urobiť, tiež nie je málo. Vhodnou stravou a za pomoci bylín dokážeme imunitu výrazne zlepšiť.

Z pohľadu tradičnej čínskej medicíny sú v zimnom období v najväčšej aktivite párové orgány pľúca (rovnako aj celé dýchacie cesty) a hrubé črevo. Preto je vhodný čas na ich detoxikáciu a podporu. V Herbalii máme v ponuke niekoľko bylinných komplexov posilňujúcich dýchacie cesty. Obsiahnuté zložky pôsobia na dýchací systém ako podpora činnosti, prírodné mukolytiká (podporujú rozpúšťanie hlienu), expektoranciá (podporujú vykašliavanie), tlmia podráždenie a znižujú zápal. Niektoré byliny sú zároveň prírodnými antibiotikami. Mnohé z nich dokonca pôsobia proti množeniu nie len baktérii, ale i vírusov. Dajú sa použiť ako prevencia a často krát výborne zaberajú aj v prípade už prepuknutej infekcie.

Bežné odporúčania týkajúce sa zlepšenia imunity, zvlášť v zimnom období, sú zamerané na zvýšený príjem vitamínu C, prípadne niekoľkých ďalších nutrientov. Vitamín C je, samozrejme, veľmi dôležitý, ale jeho príjem je len jednou časťou skladačky.  Potrebujeme zaostriť svoj pohľad na vnímanie organizmu ako celku. Pre správne fungovanie imunitného systému potrebujeme oveľa viac, než len jeden či dva izolované vitamíny. Všeobecne je vyzdvihovaný taktiež príjem zinku. Opäť platí, že zinok  nie je jediný minerál potrebný pre správnu funkciu imunitného systému. Príjem prakticky všetkých minerálov je nevyhnutný pre tvorbu hormónov a enzýmov. Hormonálne a enzymatické reakcie zase riadia procesy obranyschopnosti organizmu. Koloidná forma minerálov je zo všetkých dostupných foriem najlepšie vstrebateľná a využiteľná. Ďalšou výhodou je skutočnosť, že organizmus nezaťažujú. V prípade nadbytku ich telo dokáže prirodzene vylúčiť. V stravovaní je dôležité vylúčiť ochladzujúce a zahlieňujúce potraviny. Nadbytok hlienu  na slizniciach síce subjektívne nepociťujeme, ale vytvára ideálnu pôdu pre množenie patogénov, ktoré sú zdrojom infekcie. Zahlienenie výrazne vnímame až v momente, keď sme chorí a hlien spôsobuje ťažkosti s dýchaním pri nádche či nutkanie na kašeľ. Na ochladzujúci účinok si treba dať pozor zvlášť u bylinných čajov, pretože mnohé veľmi obľúbené druhy (napr. mäta a medovka) majú silne chladivý efekt. Tie treba, naopak, vymeniť napríklad za zázvor alebo ajurvédske zahrievajúce byliny. Medzi výrazne zahlieňujúce prvky v stravovaní patrí mlieko a mliečne výrobky (zvlášť ak ich konzumujeme studené), nadbytok pečiva a cukru (týka sa to aj nadbytku ovocia).

V súčasnosti máme takmer všetky potraviny dostupné po celý rok. Tradičné výživové smery ako ajurvéda alebo čínska tradičná medicína sa zhodnú na to, že ak chceme jesť zdravo, jedným zo základných pravidiel je konzumovať produkty z klimatického pásma, kde žijeme. Tieto filozofie totiž nevnímajú potravinu len analyticky – ako súbor určitých výživných látok. Rozlišujú u potravín aj iné formy kvality ako je napríklad to, či organizmus zahrieva alebo ochladzuje. Nie je náhoda, že bez pomoci mrazničiek či zavárania naši predkovia mali určité potraviny dostupné napríklad len v lete. Príroda nám poskytuje také plody, ktoré v danom ročnom období sú pre organizmus harmonické. V zime potrebujeme viac zahrievajúcich plodín, v lete ochladzujúcich. Ak v decembri, keď u nás mrzne, skonzumujeme pomaranč z tropického pásma, náš organizmus musí tento extrém dorovnať. Ak to robíme pravidelne, vznikajú problémy. To isté platí o konzumácii surovej zeleniny v chladných obdobiach roka. Väčšina ľudí si myslí, že zelenina je najzdravšia práve v surovej podobe. Tento argument je vytrhnutý z kontextu. Niektoré látky dokáže telo lepšie prijať práve z tepelne spracovaných pokrmov. Zvlášť v zimných mesiacoch stačí, ak je surová zelenina na tanieri vo veľmi malom množstve – stačí pár zelených lístkov. Nemali by sme ale zabúdať na zeleninu v iných formách spracovania (varenie, dusenie, naparovanie, pečenie, kvasenie…). Platí pravidlo: pestrosť vo všetkom – aj v rôznych variáciách tepelných úprav. Zaradiť do jedálnička by sme mali najmä koreňovú zeleninu, strukoviny, ryžu natural, pohánku, pšeno, ovos, zahrievajúce koreniny (klinček, škoricu, anýz, fenikel, štipľavé korenia).

Pre svoje zdravie môžeme urobiť veľa. Zmenou jedálnička a správnym použitím bylín často dokážeme spraviť veľké pokroky. Ak pridáme ešte fyzickú aktivitu a saunovanie, ktoré nám pomôžu zlepšiť prekrvenie organizmu a látkovú výmenu, môžeme očakávať veľmi priaznivé výsledky.

Prajem Vám krásne zimné dni a veľa zdravia!

————————————-

Všetky informácie v tomto článku (ako aj vo všetkých ostatných článkoch na tejto stránke) majú informatívny charakter, sú zovšeobecnené. Individuálna konzultácia je zvlášť dôležitá v prípadoch komplikovaných stavov, detí, tehotných a dojčiacich žien, alergikov, pri závažných diagnózach a užívaní liekov. Autor článku nezodpovedá za chybnú interpretáciu alebo nesprávnu aplikáciu do praxe zo strany čitateľa.